Hodnotiace kritériá *
(* Ak digitálna učebná pomôcka spĺňa všetky kritériá v danom podokruhu, získa maximálny počet bodov uvedený v zátvorke! V prípade, že ich spĺňa iba čiastočne, bodové hodnotenie sa primerane zníži. Ak hodnotiteľ nedokáže objektívne posúdiť platnosť, či neplatnosť niektorého z vymedzených kritérií, vynechá ho a maximálny počet bodov uvedený v zátvorke pri ňom do celkového bodového hodnotenia nezaráta.)

Maximálny počet bodov

4.a Zohľadnenie aktuálnej úrovne kognitívneho vývinu žiakov a podnecovanie
žiakov v kognitívnom rozvoji

4.a.1 (ISCED 1)

• príklady pojmov, procesov a vzťahov sú sprostredkované v názornej, obraznej forme (napr. obrázky, názorné schémy, realistické videosekvencie, simulácie, animácie a pod.), (0 – 8 bodov)
• úlohy na spracovanie údajov a vyjadrenie výsledkov v grafickej forme, (0 – 5 bodov)
• úlohy na učenie sa pojmov a pojmových vzťahov na základe analyzovania, porovnávania, kategorizovania a abstrahovania vlastností pojmov, (0 – 7 bodov)
• jednoduché pokusy alebo experimenty vo virtuálnom prostredí s prvkami názornosti. (0 – 5 bodov)

4.a.2 (ISCED 2 a ISCED 3a)

• príležitosti uvažovať o potencionálnych, hypotetických, aj ireálnych situáciách a možnostiach a tiež o dôsledkoch, ktoré ich aktualizácia navodí (riešenie úloh s ireálnymi vstupnými údajmi), (0 – 8 bodov)
• komplexné úlohy, ktoré si vyžadujú systematické postupy riešenia, prehľadávanie možností, tvorbu stratégií, pravdepodobnostné uvažovanie ..., (0 – 5 bodov)
• sprostredkované informácie si vyžadujú chápanie, interpretovanie a uvažovanie o abstraktných pojmoch, ideách a vzťahoch, (0 – 5 bodov)
• príležitosti hľadať a formulovať abstraktné vzťahy (napísať rovnicu, vyjadriť vzťahy medzi premennými a konštantami v trojčlenke, skonštruovať formulu na výpočet vlastností určitých objektov, analyzovať rôzne matematické, fyzikálne, chemické, ekonomické a iné formuly, načrtnúť štruktúru problémovej situácie, alternatívne stratégie riešenia problému a pod), využívať ich pri uvažovaní a riešení problémov. (0 – 7 bodov)

25

4.b Zohľadnenie aktívnosti v učebných činnostiach

• učebné činnosti zamerané na zmysluplnú, logickú organizáciu učebným softvérom sprostredkovaných pojmov, myšlienok a vizuálnych prvkov (aktívne spracovávanie informácií, ich štrukturácia do celostného chápania osvojovaných obsahov, ktorá sa prejavuje vyvodzovaním zmysluplných, logických vzťahov, aplikácií a pod.), kladenie kontrolných otázok na overenie úrovne zmysluplného učenia, (0 – 4 body)
• učebné činnosti zamerané na uvádzanie príkladov osvojovaných pojmov, súvisiacich podrobností, vzťahov k ďalším pojmom a konceptom, ktoré boli predmetom predošlého učenia sa žiakov, (0 – 3 body)
• utváranie komplexnejších, medzi predmetových vzťahov a aplikácií učiva na podmienky bežného života, kontrolné otázky a úlohy na overenie uvedených vzťahov a aplikácií, (0 – 2 body)
• požiadavky na aktívne spracovanie, interpretovanie informácií s využitím predošlého poznania a myslenia (napr. formalizovanie štruktúr vlastného poznania v podobe pojmových máp, uvažovanie o dôsledkoch manipulácií, zmien v prostredí na úrovni myšlienkového experimentu, manipulácií vo virtuálnom prostredí a pod.), (0 – 3 body)
• možnosti riešiť úlohy a problémy ako zdroj nového poznania, tzn. uplatnenie učenia objavovaním na individuálnej alebo skupinovej úrovni s využitím kooperatívneho učenia. (0 – 3 body)

15

4.c Zohľadnenie konštruktívnosti v učebných činnostiach

• žiaci majú možnosti overovať si mieru zvládnutia učiva na úrovni jeho pochopenia v súvzťažnosti s predošlým učením a poznaním (napr. formou úloh dokomponovať pojmovú mapu o ďalšie prvky alebo popísať vzťahy medzi jej prvkami, riešiť úlohy na interpretovanie vzťahov medzi pojmami, konceptmi, ideami, formulami a pod., (0 – 3 body)
• dostatočne frekventovaná, z hľadiska chápania učiva je inštruktívna spätná väzba, ktorá podnecuje vyššie poznávacie procesy žiakov (uplatňovanie tvorivosti, kritického myslenia v uvažovaní a riešení problémov, seba reguláciu – možnosť overiť si úroveň vlastného poznania, kladenie učebných cieľov, voľbu učebných postupov a pod.), (0 – 3 body)
• možnosti riešiť úlohy a problémy, ktoré odhaľujú základné vysvetľujúce koncepty a mechanizmy učiva, (0 – 2 body)
• možnosti žiakov prehlbovať si chápanie učiva prostredníctvom aktívnych poznávacích činností s ohľadom na vlastné potreby a záujmy (aplikovanie utvorených vedomostí a zručností v iných poznávacích a praktických kontextoch). (0 – 2 body)

10

4.d Zohľadnenie intencionálnosti v učebných činnostiach

• žiaci majú možnosti voliť si vlastné učebné ciele, (1 – 3 body)
• majú možnosť výberu úloh a problémov, ktorých zvládnutie súvisí s učebnými cieľmi, ktoré si zvolili a zohľadňuje ich ašpiračnú úroveň týkajúcu sa náročnosti úloh, (1 – 3 body)
• žiaci majú možnosť prejavovať a uspokojovať si poznávacie potreby a záujmy, ktoré sa u nich aktivujú počas štúdia (rozširovať, prehlbovať si vedomosti a zručnosti v iných oblastiach alebo činnostiach). (1 – 4 body)

10

4.e Zohľadnenie autentičnosti v učebných činnostiach

• žiaci si osvojujú učivo v dostatočne prepracovaných súvislostiach s realitou a jeho praktickým využitím, (0 – 3 body)
• žiaci majú možnosti riešiť úlohy a problémy v reálnych a praktických kontextoch, (0 – 4 body)
• žiaci si osvojujú nielen učebné obsahy, postupy, ale aj ich zdroje, či už vlastnou bádateľskou činnosťou alebo sprostredkovane, odkazom na prácu vedcov alebo objaviteľov. (0 – 3 body)

10

4.f Zohľadnenie sociálneho charakteru v učebných činnostiach

• možnosti žiakov komunikovať, kooperovať  v procese osvojovania si sprostredkovaných zmysluplných informácií, (0 – 5 bodov)
• možnosť žiakov kooperovať pri riešení úloh, problémov alebo projektov, vrátane učenia objavovaním. (0 – 5 bodov)

10

4.g Zohľadnenie požiadaviek vyplývajúcich z behaviorálnej teórie učenia

• poskytovanie priebežnej (bezprostrednej) a konečnej spätnej väzby, ktorá žiakov informuje o správnosti, resp. chybovosti ich riešení, (0 – 3 body)
• súčasťou spätnej väzby sú inštrukcie, ktoré žiakov informujú o ďalšom postupe a majú pre nich motivačnú hodnotu; (0 – 2 body)
• softvér (aplikácia) dáva žiakom možnosť opráv a zlepšenia výkonu a hodnotenia, (0 – 2 body)
•  príležitosti žiakov venovať sa pre nich príťažlivým učebným alebo hrovým edukačným činnostiam potom, keď zvládnu povinné učebné činnosti, (0 – 2 body)
• pri riešení komplexnejších úloh softvér v nepravidelných intervaloch (aj v závislosti na predošlej úspešnosti žiaka) zhodnotí správnosť postupu, v prípade, keď je postup, resp. riešenie  správne, poskytne posilnenie, v prípade, keď je  nesprávne, usmerní žiaka v ďalšom učení  alebo postupe, (0 – 3 body)
• alternatívou pri riešení komplexných úloh (cieľov) je ich rozdelenie na čiastkové úlohy (ciele), optimálne je, keď sa pri rozdelení zohľadnia individuálne rozdiely vo vedomostiach, schopnostiach a zručnostiach žiakov, výsledky práce zodpovedajúce cieľom a úlohám následne softvér zhodnotí z hľadiska správnosti a požiadaviek riešenia a podá informácie o ďalšom postupe, (0 – 2 body)
• softvér dáva žiakom príležitosti učiť sa diskriminovať medzi odlišnými podnetmi, objektmi, procesmi,  pojmami, konceptmi (napr. rôznymi rastlinnými alebo živočíšnymi druhmi, chemickými reakciami, psychickými funkciami a pod. ), poskytne žiakom pravidlá diskriminácie (resp. diskriminačné znaky), zadá im úlohy s diskrimináciou a sprostredkuje im spätnú väzbu správnosti riešenia, (0 – 3 body)
• softvér dáva žiakom možnosti učiť sa generalizovať rôzne podnety, objekty, procesy, pojmy, koncepty (napr.  žiaci hľadajú spoločné znaky tried objektov, utvárajú kategórie a následne ich definujú; žiaci uvažujú o spoločných znakoch rôznych situácií a spôsobe ako na tieto situácie reagovať a pod.), môže tiež žiakom poskytnúť pravidlá ako generalizovať,  zadá im úlohy na  generalizáciu, po každej generalizácii dá žiakom spätnú väzbu o správnosti  riešenia. (0 – 3 body)

20

4.h Zohľadnenie požiadaviek vyplývajúcich z kognitívnej architektúry
a jej fungovania (aplikácia kognitívnej teórie učenia)

• jednoduchosť, intuitívnosť učebných činností pri ovládaní softvéru,
• využívať pri podávaní informácií v elektronickej podobe, ich verbálnu, aj vizuálnu formu, (1 – 2 body)
• textové (slovné) a hovorové informácie by mali byť časovo a priestorovo prepojené s obrazovými informáciami, (0 – 2 body)
• možnosť učiacich sa zapnúť a vypnúť sprievodný text alebo hovorené slovo k obrázkom, animáciám a pod., (0 – 2 body)
• v digitálnom učebnom materiáli (programe) by sa nemali vyskytovať z hľadiska učenia sa žiakov nadbytočné sprievodné informácie, (0 – 2 body)
• rešpektovanie zákonov percepcie (jednoznačné vyčlenenie figúry – informácií zásadného významu od pozadia – sprievodných informácií) s využitím tvaru, farby, veľkosti , intenzity podnetov, pomocou schém a pod., (0 – 2 body)
• v prezentáciách s obrazovými informáciami, by mali byť verbálne informácie podané vo forme hovorovej reči a nie písaného textu, (0 – 2 body)
• v multimediálnych prezentáciách, kde vizuálne materiály sprevádza hovorová reč, sú vylúčené textové popisy alebo vysvetlenia, (0 – 2 body)
• zabezpečiť vyváženosť a funkčnosť statických a dynamických prvkov (napr. animácie zaradiť len pokiaľ sú funkčné - t.j. cieľom je poskytovať názorné informácie procedurálneho charakteru, ktoré napomáhajú zmysluplnému učeniu a neodvádzať pozornosť na efektné, ale málo dôležité informácie), (0 – 2 body)
• poskytovať žiakom predbežné informácie o obsahu a forme multimediálnej prezentácie a jej zložiek ako predpoklad pre utvorenie si jednoduchých počiatočných schém osvojovaných pojmov a konceptov, (0 – 2 body)
• poskytnúť žiakom možnosť voliť si v multimediálnej prezentácii verbálne, alebo vizuálne informácie, (0 – 2 body)
• možnosť žiakov voliť si tempo prezentácie, prerušiť prezentáciu alebo opakovať si jej komponenty, (0 – 2 body)
• možnosti žiakov zvoliť si úroveň obťažnosti obsahu alebo úloh, (0 – 2 body)
• možnosti žiakov voliť si spôsoby a čas precvičovania učiva. (0 – 2 body)

26

4.i Zohľadnenie individuálnych rozdielov v úrovni všeobecnej,
akademickej inteligencie

• možnosť nastavenia viacerých úrovní náročnosti učiva, ktoré reflektujú rôzne úrovne kognitívnych funkcií žiakov, (0 – 8 bodov)
• možnosť nastavenia pracovného tempa, pracovného času,  rozsahu učiva a úloh pre jednotlivých žiakov. (0 – 7 bodov)

15

4.j Zohľadnenie individuálnych rozdielov v učebných a kognitívnych
štýloch žiakov

• možnosť voľby vizuálnej alebo verbálnej modality sprostredkovaných informácií, 
• pri učení sa z multimédií možnosť preferencie vizuálnej alebo verbálnej modality informácií (resp. možnosť viac či menej zvýrazniť, resp. potlačiť informácie určitej modality), (0 – 2 body)
• znázornenie postupnosti, hierarchie, štruktúry učebných prvkov a postupov, ktoré pomáha pri organizácii učiva a učenia sa žiakov s analytickým kognitívnym štýlom, (0 – 2 body)
• prepojenie učebných prvkov, časti učiva, konceptov prostredníctvom hypertextových odkazov, čo uľahčuje formovanie komplexnejších kognitívnych reprezentácií učiva u žiakov s celostným štýlom učenia, (0 – 2 body)
• kombinácia postupov založených na programovanom učení (učebný materiál je štruktúrovaný na menšie časti, ktoré sa postupne predkladajú žiakovi) so simuláciami, modelovaním a experimentovaním vo virtuálnom prostredí (žiak má možnosť využiť skúsenostné učenie, meniť parametre grafickej reprezentácie procesu alebo javu a sledovať dôsledky vlastných manipulácií, testovať hypotézy, experimentovať, učiť sa objavovaním), (0 – 2 bodov)
• možnosť voľby pracovného tempa, pracovného času,  rozsahu učiva, typu a obťažnosti úloh pre jednotlivých žiakov. (0 – 2 body)

10

4.k Zohľadnenie individuálnych rozdielov podľa profilu mnohopočetných
inteligencií

• obsahová pestrosť, rôznorodosť učebných činností žiakov s využitím ich jazykových a logicko-matematických schopností, priestorovej predstavivosti, telesných zručností, sociálnych schopností a zručností, sebapoznania a sebaregulácie a príležitostne tiež hudobných schopností a zručností, (0 – 3 body)
• zadávať úlohy, ktoré podnecujú rôznorodé aktivity žiakov (samo štúdium, sociálnu interakciu, vykonávanie manuálnych či iných fyzických úkonov a pod.). (0 – 2 body)

5

4.l Zohľadnenie individuálnych rozdielov, ktoré vyplývajú z rozdielnych typov
preferovanej učebnej motivácie žiakov

• pre žiakov s prevažujúcou výkonovou motiváciou – zabezpečenie spätnej väzby, ktorá umožní žiakovi hodnotiť a porovnávať svoj výkon z rôznych hľadísk, možnosť nastavenia parametrov programu (rôzne úrovne náročnosti, rôzne časové intervaly práce s programom), (0 – 2 body)
•  pre žiakov s prevažujúcou poznávacou motiváciou – poskytnutie hypertextových odkazov na rozširujúce učivo, poskytnutie rôznorodých problémov a tvorivých úloh, ktorých riešenie uspokojuje poznávacie záujmy a obohacuje ich vedomosti a zručnosti, 
• pre žiakov s prevažujúcou sociálnou motiváciou – možnosť v rámci programu spolupracovať, komunikovať s ďalšími osobami (učiteľ, spolužiaci, rodičia, experti a pod.), možnosť iných osôb získať spätnú väzbu o výsledkoch žiaka, ako aj možnosť žiaka porovnávať sa v úrovni zvládnutia učiva s  inými žiakmi. (0 – 3 body)

5

Spolu za 4. okruh

160